rikaerika

Spravodlivosť je len jedna a vždy na ňu dôjde. Pri tomto fakte pochopíme, že takáto cesta čestnosti je najlepšia pri našej ceste k určitému cieľu. Oslovila som preto môjho obľúbeného blogéra , aby som od neho zistila, čo najviac odpovedí o ňom, ale hlavne prečo žije tak, ako žije, ale aj to, čo o ňom nikto netušil.
Ako sa chcete pán Juraj dostať z tohto pekla, ktoré vás trápi?
,, Najskôr asi poviem riešenie a potom asi ako to celé vzniklo a prečo. Sú dve možnosti.
Jedna je, že ak tento systém bude naďalej takto fungovať ako funguje, asi budem musieť osloviť úrad Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, aby preskúmal môj zdravotný stav a dokumentáciu o tom, kde pochybili pracovníci posudkovej komisie ako aj Sociálnej poisťovne a Najvyššieho súdu Sr.
Druhá možnosť je vyhrať voľby s novým programom a myšlienkami o zrušení systému v prospech občanov a národov, ktoré s nami chcú žiť v konfederácií.
V roku 1989, keď som bol ako vojak( – mazák – druhým rokom na vojančine) základnej vojenskej služby odvelený na posledné dva roky trvania základnej vojenskej služby, (Lebo som rukoval ešte v socializme a vracal som sa po Nežnej revolúcií na jar domov) bol som jeden z mála, čo mal povolenú vychádzku z vojenského útvaru počas revolučných nepokojov.
Stretol som na jednej obecnej slávnosti u známych, ktorí mali dobré vzťahy s mojím veliteľom útvaru, ktorý bol nadriadeným môjmu veliteľovi roty, s dvomi vojakmi, ale oni nemali vychádzku povolenú a ešte sa im stala veľmi nepríjemná nehoda. Niekto jednému z nich odcudzil civilnú bundu a v nej mal vojenskú knižku. Pomohol som mu ju hľadať.
Mysleli si, že tu bundu mohol zlodej zahodiť za múr, do záhrady vedľa kulturáku. Bol vysoký a tak som si všimol, že je postavený na kantovku. Oprel som sa do múru a cez dieru v tme som pozeral a hľadal po záhrade. Nič som nenašiel. Medzitým títo vojaci prišli k diere v múre na bicykloch a mali aj jeden pre mňa, ponáhľali sme sa do vojenského objektu.
Kasárne boli asi 20km od obce, kde sme sa stretli a dolu kopcom. Bicykle naberali rýchlosť a zrazu vojaci zistili, že im nebrzdia. Pred nami bol most a pred ním sa blížil vlak. Opýtal som sa ich, či ich mám zastaviť pádom alebo to risknú zrážkou s vlakom. Súhlasili s pádom. Tak som pred prvého prudko zatočil s bicyklom a všetci sme padli do kamenistého svahu popri ceste.“
Čo bolo potom pán Juraj, museli ste byť riadne otrasení?
,, Keď som sa prebral, už svitalo. Opýtal som sa vojaka či je v poriadku a kde je ten druhý. Jeden chýbal. Mysleli sme, že asi niekde išiel pre pomoc. Ale keďže svitalo, tak sme tam asi tri hodiny ležali v krvi. On mal zlomenú kľúčnu kosť s otvorenou ranou a krv mu tiekla aj z ľavého ucha. Ja som mal veľmi silné bolesti hlavy a krv mi tiekla z pravého ucha.
( V Prahe v UPN mi zistili zlomeninu spodiny lebečnej a prasknutý ušný bubienok. Keby nebol praskol,. krv by mi spôsobila smrť)
Vzal som vojaka do podpery (mal som vtedy 127kg) a prišiel s ním až k múru pred vojenským objektom . Potom som ho zdvihol na ramená a zavesil som sa na oporný stĺp a vyliezol som na múr s vojakom na ramenách a opatrne ho spustil dolu v kasárenskom objekte. On odišiel na svoju rotu a lekárovi na útvare povedal, že spadol z čerešne pri kasárňach. Toho druhého vojaka našla helikoptéra asi 25km od miesta, kde sme ležali v krvi. Mal šok, keď nás tam videl a nevedel, čo má robiť. Utekal v šoku pre pomoc, ale aj od strachu ,nevedno kam.
Ja som v tom čase zastával funkciu zástupca náčelníka proviantnej služby a tak som z kancelárie zavolal na ošetrovňu. Opýtal som sa aké sú príznaky otrasu mozgu. Potvrdili mi ich a tak som išiel na ošetrovňu. Odtiaľ ma odviezli do UPN Praha a tam mi zistili, že mám zlomeninu spodiny lebečnej a prasknutý ušný bubienok. Keby nebol praskol, krv by mi spôsobila smrť.
Povedal som, že som spadol z nákladnej rampy, kde vydávam tovar – potraviny na cvičenia alebo preberám tovary od dodávateľov ( mliekarne, pekárne, mäsokombinát, konzervárne, atď.)“
Ako to pán Juraj, že ste musel takto zaklamať, keď ste mal povolenú vychádzku?
,, Na tridsiaty deň prišli do nemocnice za mnou vyšetrovatelia z polície a pod dohľadom lekárov som vypovedal. Objasnili mi skutočnosti, ktoré sa vtedy stali a lekári ostali v nemom úžase, čo všetko som si pamätal , ale aj to, že som vlastne tím dvom vojakom zachránil život.
Tá bunda sa naozaj našla v tej záhrade. Ja som vyrozprával, čo som potme poznal, a čo kde rástlo a prečo som ďalej nehľadal (pretože potme som poznal višňu a pod ňou jahody a za jahodniščom cesnak. Za jahodami v cesnaku bola tá bunda) . Vojenská knižka bola nájdená v nákladnom vozidle vo vojenskom objekte , v autoparku, kde vykradli civilisti dajaké súčiastky. V tom čase, boli aj civilné vozidlá zmobilizované a zastriekané firemné údaje zelenou farbou.
Keďže som takýmto činom potvrdil aliby vojakovi, aj keď bol na nepovolenej vychádzke, nemohol v tom čase byť v autoparku.
Bicykle naozaj nebrzdili. Priznal to aj ich majiteľ. Viete , určitá skupina vojakov môže v čase nebezpečenstva alebo núdze zabaviť, poškodiť aj súkromný majetok…., ale to nechcem prezrádzať a už si ani nepamätám presne vojenské nariadenia z tej doby. Ten bicykel, z ktorého som zoskočil pred vojakov pokračoval k vlaku a na zvodidlách mostu sa ustrihol, povedali mi policajti.“
Čo nasledovalo pán Juraj potom, išli ste do civilu?
,,Mali sme všetci , čo sme rukovali na dva roky v čase 1988 – 1990 skrátenú vojenskú základnú službu o dva mesiace. Tak 29.januára 1990 som cestoval do civilu.
Do podniku v civilnom živote ma nechceli prijať! Šéf mal kontakty na sídle spoločnosti a tak ma podniková lekárka uznala práceschopným. Následky z ochorenia neboli žiadne až , a to som bol už 9 a pol roka ženatý a mal dvoch synov, sa prejavili a začali mi veľmi robiť problémy aj pracovné, aj súkromné!“

Ako to myslíte pán Juraj?
,, Vymenil som niekoľko zamestnaní a do toho sa objavili trvalé poúrazové následky a ocitol som sa v pekle nepokojov. Doma nevedeli pochopiť moje správanie, ale ja som o tom nevedel. Až suseda – lekárka, povedala svokrovcom, u ktorých som musel bývať lebo s mojimi názormi nesúhlasili, že to je veľmi vážne zdravotné ochorenie.
Prežil som klinickú smrť, ale k tomu následok úrazu z vojenčiny!
V tom čase požiadala aj manželka o rozvod. Ešte nebol môj zdravotný stav uzatvorený a už som zažil prvý podvod!
(Štyri roky si ma prehadzovali nemocnice v Trenčíne a v Bratislave.)
Mal som diagnózu nevyliečiteľnej choroby a pridaným doprovodom. To je k číslu diagnózy aj písmeno A.
Pred súdom som nemusel stáť a súd rozhodol o rozvode a výške výživného na deti. Všimol som si , že rozsudok mal ten istý dátum ako predvolanie na prvé pojednávanie o rozvode, kde bolo ešte medzitým mesačné odročenie.
Nezamestnaný a bez ukončenia liečby, som musel začať platiť výživné na deti. Keď mi po roku ukončil obvodný lekár práceneschopnosť bez môjho vedomia a pred návštevou k nemu,mi zdravotná sestra zatvorila pred nosom dvere so slovami: ,, už maródujete rok a nemáte nárok“, môj zdravotný stav sa zhoršoval.
Išiel som za riaditeľom sociálnej poisťovne ,ktorý mi dal potvrdenie,že PN síce ukončiť môžu, ale aj na to je predpis ako a maródovať môžem ambulantne, ale ja som pendloval medzi nemocnicami, išiel s potvrdeným za obvodným lekárom. Keď človeku ubližujú, je arogantný a útočný. To som bol aj ja. Keď mi po roku ukončil obvodný lekár práceneschopnosť bez môjho vedomia a pred návštevou k nemu,mi zdravotná sestra zatvorila pred nosom dvere so slovami: ,, už maródujete rok a nemáte nárok“, vykopol som dvere. Vytrhol telefón z káblom a pokračoval do ordinácie obvodného lekára. Tam už bol lekár v rozbehu na útek cez okno, ale na okne boli mreže, tak sa mu útek nevydaril. Pýtal sa ma: ,, Vy by ste čo robil na mojom mieste?“ Odpovedal som mu: ,, Žil by som každý deň života tak,ako keby bol posledný!“ Priznal sa mi , že má leukémiu a chcel podržať posudkovú lekárku, ktorá ma mala podľa zákona poslať do plnej invalidity, ale zmeškala termín.
Napísal som aj prezidentovi Michalovi Kováčovi. Ten ,môžem povedať, že mi pomohol. Dal príkaz všetkým nadriadeným mojich ošetrujúcich lekárov, aby sa k tomu vyjadrili. Keďže ma mali na starosti primári, tak sa museli vyjadriť riaditelia nemocníc, ako budú postupovať a aké vyšetrenia urobia, aby môj zdravotný stav definitívne vedeli posúdiť a liečiť!“

Ako ste dokázal platiť výživné, keď ste nemohol byť nikde zamestnaný?
,, Nikoho nezaujímalo ako , ale koľko pošlem a či na čas. Musel som oklamať aj seba a aj štát. Využil som diery v systéme a vybavil si živnostenský list. Nikto nekontroloval či ste schopný pracovať alebo nie. Takto som mohol vykonávať niekoľko činností a tŕŕŕpnuť, že ma nikde nič po zdravotnej stránke neskolí. Pracoval som minimálne šestnásť hodín denne po dobu asi osemnásť mesiacov. Ak som si niečo na seba kúpil, aby som reprezentoval seba alebo zastupujúce spoločnosti a zbadala ma bývalá manželka, tak som do pár mesiacov mal ďalšie pojednávanie o zvýšení výživného a ešte aj so spätnou platnosťou na aspoň pol roka. To bolo treba hradiť do určitého časového limitu okamžite a všetko naraz. Takto som sa nikdy nemohol a nedokázal zbaviť buď dlhu alebo zodpovednosti. Stále ma to ťažilo.
Najviac ma trápilo a do teraz trápi, že posudková lekárka, ktorá mi skryla dokumentáciu zo zdravotnej karty, ma poslala na posudkovú komisiu ,jej podriadenú, aby zakryla svoju neschopnosť. Ja som si každú lekársku správu a vyšetrenie kopíroval a tak som tam prišiel aj s prefotenou zdravotnou dokumentáciou.
Hneď som im povedal, že nedôverujem osobe, ktorá ma tam poslala a mám obavu, že tam nie je v ich materiáloch všetko. Oni porovnávali a zistili, že pätnásť dôležitých dokumentov chýba.
Tak dala Sociálna poisťovňa Sociálnu poisťovňu k súdu. Ale skôr, ako sa to vrátilo poštou nazad, ma posudková lekárka predvolala a ukázala mi akú má ona moc. Doprovod poslala za dvere a asistentku tiež. Mal tam byť ešte jeden lekár, ale na čo. Potom ukázala ruky a palec pravej ruky si šúchala o prostredník a ukazovák pravej ruky, to isté na ľavej ruke , so slovami : ,, Ja som myslela pán Juraj, že to urobíme takto“. ( chcela peniaze) Dala mi podpísať listiny, že ma posiela do invalidného dôchodku.
Po niekoľkých hodinách som zistil, že to je na vlastnú žiadosť, tak som to písomne odriekol. Na Najvyššom súde sa nezaoberali ako ma podviedla posudková lekárka a prečo som tam, ale zaujímali sa, prečo som nechcel ísť na čiastočný invalidný dôchodok.
Odpovedal som otázkou. Ako mám zarábať peniaze, keď nemôžem sa pohybovať na slnku, nemôžem pracovať na nočných smenách, nemôžem pracovať vo výškach, nemôžem pracovať v hĺbkach, nemôžem vykonávať prácu v hlučnom prostredí, nemôžem obsluhovať stroje alebo zariadenia, nemôžem pracovať so špeciálnou technikou?
Súd to nezaujímalo a mne to stačilo. Spravodlivosť, ktorú priniesla demokracia je nefunkčná. Tak som napísal na viaceré miesta, že pokiaľ zlodeji dnešnej doby nevrátia to, čo nakradli a tiež nesplatia to, čo sú oni v tisícoch a miliónoch dlžní, nech so mnou a s ľuďmi ako som ja, ani nepočítajú.“
Môžem vám dať pán Juraj ešte jednu otázku?
,, Prosím vás a koho to bude zaujímať, že sa toľko vypytujete? Veď viete koľko ľudí má podobné problémy a nikto im nevie alebo nechce pomôcť? Ja sám som utrápený z toho, že trpia moje deti a že viacerým osobám a najbližším priateľom som za veľa vecí vďačný a preto aj na pána MUDr.Urbana nezabúdam a zdokonalil som jeho myšlienky a všetky riešenia a môžem povedať, že sme s občanmi, ktorí sa k nám pridali a pridávajú, najdokonalejšie budúce štátne zriadenie. Len to musia ešte občania pochopiť a dozrieť na to, aby vedeli , čo je to sa mať dobre! Ale dajte teda ešte jednu otázku pani Rika či erika!“
Na začiatku ste mi povedal, že ste prežil aj klinickú smrť. Bol ste v nejakom tunely ako ľudia, čo podobné niečo mali alebo, ako to bolo?
,,Ocitol som sa v miestnosti, kde bolo veľmi silné svetlo. Vytláčalo ma z miestnosti von. Zabuchli sa dvere a v obrysoch zárubní, dverí som videl žiaru a počul hlas: ,, Vráť sa, ešte neprišiel tvoj čas!“.
No a tak som tu.“
Ďakujem vám pán Juraj za rozhovor a pridám azda toľko.

Receptom na to, aby sme vydržali ísť po niekedy neschodnej ceste za spravodlivosťou, je jej druhý názov, a to Rovnováha, čiže byť za každých okolností v pokoji a vyrovnaný.
Spomeniem tu ešte jednu ľudovú múdrosť: dobré sa ti dobrým odplatí.

R.P.

Pri epilepsii dochádza k nadmernej stimulácii aktivujúcich systémov a zlyhaniu spomaľujúcich systémov. Aminokyseliny môžu spomaliť nadmernú aktiváciu a naopak zvýšiť účinnosť spomaľujúcich mechanizmov v nervovom systéme.
Vyvážené, individuálne vybrané aminokyseliny vo vašej situácii stimulujú a normalizujú prácu neurónov, zatiaľ čo:
• sa znižuje počet a intenzita epileptických záchvatov, v niektorých prípadoch záchvaty úplne zmiznú;
• dochádza k zmenám povahy záchvatov – z generalizovaných sa stávajú parciálne a/alebo krátkodobejšie;
• deťom sa rozvíja reč, inteligencia, objavuje sa abstraktné myslenie;
• vďaka upokojeniu a sústredeniu sa pacienti stávajú koncentrovanejšími, lepšie sa zameriavajú na výukové materiály;
• chránia pečeň pred vedľajšími účinkami farmaceutických prípravkov proti epilepsii.

Liečba epilepsie patrí k najzložitejším medicínskym problémom. Pacienti dlhodobo užívajú antiepileptiká, u mnohých z nich je však užívanie spojené iba s minimálnym vplyvom na záchvaty; zároveň je liečba sprevádzaná mnohými nežiaducimi účinkami. Niektorí pacienti sú na liečbu antiepileptikami úplne rezistentní a ich liečba je len minimálne úspešná.
Aminokyselinové komplexy majú odlišný mechanizmus pôsobenia než antiepileptické preparáty. Aminokyseliny môžu účinne dopĺňať liečbu epilepsie.

Niektorí naši pacienti s epilepsiou:

Viac o našich pacientoch nájdete v Príkladoch z praxe.
Vplyv aminokyselín na priebeh epilepsie
Pozitívny vplyv aminokyselinových komplexov na priebeh epilepsie a epileptických záchvatov pozorujeme u našich pacientov už po siedmich až desiatich dňoch podávania a účinky pretrvávajú niekoľko mesiacov až pol roka po skončení podávania. U chorých na epilepsiu sa mení charakter záchvatov, pozorujeme zmenu generalizovaných záchvatov v parciálnej. Záchvaty môžu úplne zmiznúť alebo sa ich frekvencia zníži až o 50 – 75 %. Tento efekt možno vysvetliť pôsobením aminokyselín v centrálnom nervovom systéme, kde pomáhajú obnoviť a nastoliť rovnováhu medzi excitačnými a inhibičnými procesmi, zároveň stimulujú tvorbu nových spojení medzi neurónmi.

Dôsledkom podávania aminokyselinových komplexov u chorých na epilepsiu je aj zmiernenie až vymiznutie sprievodných príznakov v období epileptických záchvatov, ako je ospalosť, pocit nevoľnosti, bolesti hlavy, pocit vyčerpanosti.

Dôležité je aj pôsobenie aminokyselinových preparátov na psychologický stav epileptika, ktorý je u nich v dôsledku epilepsie negatívne ovplyvnený, a to v závislosti od závažnosti ochorenia. Dochádza k zmierneniu dysfórie a astenických prejavov, vzrastá fyzická a intelektuálna aktivita, zlepšuje sa kontrola vnímania a schopnosť interakcie a reaktivity.

Prednosťou aminokyselinových komplexov pri liečbe epilepsie je ich bezpečnosť a minimálny výskyt nežiaducich účinkov.

Pozitívny efekt sa prejavuje aj pri vyšetrení EEG. U väčšiny epileptikov sa prejavuje kvalitatívnou a kvantitatívnou zmenou (poklesom intenzity a počtu) epileptických komplexov na EEG zázname, pozoruje sa aj zníženie reaktivity kôry mozgovej na funkčnú záťaž.
Čo je epilepsia a ako sa lieči?
Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje spontánne sa opakujúcimi epileptickými záchvatmi. Epileptický záchvat je časovo obmedzená zmena klinického stavu podmienená excesívnym synchrónnym výbojom časti nervových buniek mozgu. Je to stav, nad ktorým epileptik nemá kontrolu. Konkrétne príznaky záchvatu epilepsie závisia od toho, ktorú časť mozgu výboje zasahujú, najčastejším prejavom sú kŕče, šklbanie tela a často aj stavy bezvedomia.

Delenie epilepsie:
– primárna (idiopatická) epilepsia – nie je možné určiť príčinu epileptických záchvatov
– sekundárna epilepsia – možno nájsť príčinu epileptických stavov

Idiopatická epilepsia je často dedičná, jej výskyt je 5- až 10-krát pravdepodobnejší, ak sa v rodine vyskytuje podobný prípad. Ak sa diagnóza epilepsie určí v mladosti, je väčšinou tohto typu.
Sekundárna (získaná) epilepsia môže upozorniť na oveľa vážnejšiu mozgovú poruchu, akou je napríklad tumor. Epileptický záchvat sa môže vyvinúť aj ako dôsledok závažného poranenia hlavy, arteriosklerózy alebo akútnej otravy.

Klasifikácia epilepsie (príznaky) ‒ epileptických záchvatov
Staršie delenie

• Grand mall – epileptický záchvat charakterizovaný kŕčmi, pohryznutím seba samého, bezvedomím, pomočením
• Petit mall – epileptický záchvat bez výskytu kŕčov sa prejavuje iba mrákotami, vrávoraním
• Jacksonské záchvaty ‒ šklbanie v svalových skupinách, nekoordinované pohyby chorého
• Psychomotorický záchvat – epileptik pobieha po miestnosti, má zastreté vedomie, robí nezmyselnú činnosť z pohľadu okolia
• Epileptický mrákotný stav – epileptik má čiastočne zastreté vedomie, automaticky vykonávaná činnosť, trvá aj niekoľko dní, môže sa dopúšťať činnosti, ktorú by inak nerоbil – úteky, podpaľačstvo, túlanie, tento typ epilepsie bežnému pozorovateľovi uniká.
  Aktuálne delenie, delenie používané odbornou lekárskou verejnosťou
• Jednoduché parciálne epileptické záchvaty ‒ záchvat postihuje iba určité ložisko mozgu, prejaví sa dočasnou poruchou iba postihnutej oblasti, vedomie epileptika nie je narušené. Tento typ epileptického záchvatu je spôsobený elektrickou abnormalitou v jednej časti mozgu, ktorá nemá tendenciu šíriť sa ďalej. V závislosti od postihnutej časti mozgu epileptika patria k symptómom spazmy tváre a rúk alebo šklbanie okolo úst, ale napríklad aj zrakové, sluchové alebo čuchové príznaky. Komplexné parciálne epileptické záchvaty – epileptický záchvat postihuje širšie oblasti mozgu, často sa prejavuje automatickými pohybmi od jednoduchých (mrkanie, mľaskanie) až po zložité (napríklad pri chôdzi), vedomie u epileptika býva narušené a epileptický záchvat býva spojený s poruchou pamäti.
• Generalizovaný epileptický záchvat bez kŕčov ‒ tzv. ABSENCIA – epileptický záchvat postihujúci celý mozog, prejavuje sa náhlou a krátkou poruchou vedomia, strnulým pohľadom, prerušením práce alebo inej činnosti. Tento epileptický záchvat pripomína zahľadenie alebo mikrospánok. Epileptik môže na niekoľko sekúnd stratiť kontakt s okolitým svetom, ale je nepravdepodobné, že by spadol alebo prejavil nejaké navonok rozpoznateľné príznaky spojené s epilepsiou. Po odoznení sa vedomie nemocného takmer okamžite vráti do normálu a epileptik ani nemusí vedieť, že prekonal epileptický záchvat. Z tohto dôvodu si tieto prejavy ľudia často nevšimnú, opakovanými epileptickými záchvatmi sa však napríklad dieťa postihnuté epilepsiou môže stať zábudlivé a nepozorné.
• Generalizovaný epileptický záchvat s kŕčmi – „klasický epileptický záchvat“. Prejavuje sa výpadkom vedomia, epileptický záchvat trvá niekoľko minút, potom ešte niekoľko minút (až hodín) trvá, kým sa človek opäť stabilizuje a vráti do normálneho stavu po epileptickom záchvate. Tieto ataky zriedka trvajú dlhšie než niekoľko minút a prebiehajú stereotypne podľa daného vzorca. V prvej fáze epileptického záchvatu telo ovládnu tonické kŕče a epileptik spravidla náhle padne k zemi. Ďalšia fáza epileptického záchvatu spočíva v rýchlych kontrakciách svalov, ktorými si chorý často spôsobí ďalšie zranenie. V nasledujúcej fáze sa končatiny epileptika nekontrolovateľne trhane trasú. Jeho čeľuste sú pevne zovreté, chorý si pritom môže zahryznúť do jazyka. Silné svalové kontrakcie počas epileptického záchvatu môžu spôsobiť problémy s dýchaním. Po ukončení tejto fázy epileptického záchvatu sa chorí zvyčajne cítia vyčerpane a pravdepodobne zaspia.
• Ak epileptický záchvat trvá dlhšie než 30 minút, alebo záchvaty nasledujú v krátkych intervaloch za sebou, u epileptika môže dôjsť k vážnemu poškodeniu mozgu. Tento stav je známy ako status epilepticus a z hľadiska lekárskej pomoci ide o život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžitý prevoz do nemocnice.
• Štandardná liečba epilepsie je farmakologická. Účinnosť farmakologickej liečby u epileptikov je však obmedzená. Začína sa monoterapiou antiepileptikami a v závislosti od účinnosti sa epileptikovi postupne indikuje kombinácia niekoľkých preparátov. U 30 % epileptikov je však farmakologická liečba absolútne neúčinná. Týmto chorým môže byť indikovaná chirurgická liečba, ktorá je však pri veľkom percente spojená s výskytom komplikácií veľkej závažnosti, stav epileptika sa tak môže ďalej zhoršiť.
  https://sk.wikipedia.org/wiki/Epilepsia

https://zdravie.pluska.sk/zdravy-zivot/foto-slavni-epilepsiou-tieto-hviezdy-nou-museli-naucit-zit